Hrubý domáci produkt (HDP) – Prečo je tak dôležitý pre ekonómov a investorov?
HDP (GDP) je smerodajný ukazovateľ ekonomiky. Je sledovaný vládou, ekonómami, investormi a širokou verejnosťou. V praxi sa skôr sleduje rast HDP oproti minulému obdobiu, pretože ten nám skutočne meria ako sa vyvíjala naša ekonomika, v porovnaní s nami sledovaným obdobím (zvyčajne to býva jeden rok). Napr. sa sleduje ako sa vyvíjal prvý kvartál, s porovnaním s prvým kvartálom minulého roka.
HDP je indikátor alebo ukazovateľ, ktorý meria všetku produkciu v danej krajine. Inými slovami, reprezentuje celkové množstvo tovarov a služieb (v eurách), ktoré sú vyprodukované v danej ekonomike (napr. na Slovensku). Celková výška HDP vyjadruje veľkosť ekonomiky.
Iná definícia zase hovorí, že konkrétna hodnota HDP znázorňuje monetizovanú hodnotu všetkých hotových tovarov a služieb vyprodukovaných v danej krajine, k danému obdobiu.
Meranie HDP
Keďže máme k roku 2018 HDP vo výške 105.9 miliárd USD (v eurách to bude menšie číslo), znamená to, že v našej ekonomike sme vyprodukovali tovary a služby v hodnote 105.9 miliárd dolárov. Slovinská ekonomika vyprodukovala 54.01 miliárd USD. Z tohto hľadiska môžeme s rezervou povedať, že sme takmer 2-krát väčšia ekonomika.
Z čoho teda pozostáva HDP? Z najjednoduchšieho hľadiska sa HDP skladá súčtom celkovej spotreby (C), spotreby vlády (G), investícií (I) a čistého exportu (NX, čo znamená export – import).
Rast HDP
Ako sa už spomínali, celkové HDP znázorňuje veľkosť ekonomiky. To však nie je ale jediný smerodajný faktor. Dôležitý je rast HDP, čo ako sme už spomínali v predchádzajúcom texte, znamená, že porovnávame HDP v aktuálnom období, v porovnaní s minulým obdobím. Tento rast nám môže indikovať, či rast HDP Slovenska je napr. rýchlejší , ako rast susedných krajín, alebo či je priemerný, prípadne či zaostávame.
V neposlednom rade je dôležité, ako daná ekonomika reaguje na krízu ako je tá dnešná. Veľa závisí od otvorenosti krajiny, teda dominuje pozícia exportu (či viac vyváža) alebo importu (či viac dováža). Každé z nich má svoje výhody aj nevýhody. Slovensko je však veľmi otvorená ekonomika (exportná). Znamená to, že počas obdobia rastu, rastie rýchlejšie ako ostatné krajiny, no počas ekonomickej depresie môže vykazovať pomerne zlé čísla. Záleží, ako sa k tomu postaví vláda a ďalších milión faktorov.
Graf: miera rastu HDP a zamestnanosti (medzi-kvartálny rast)
Zdroj:Eurostat
Na vyššie uvedenom grafe od Eurostatu môžeme vidieť, aký je medzi-kvartálny rast HDP (resp. pokles) a zamestnanosti oproti predchádzajúcemu kvartálu. Ak teda máme dáta za 2020(Q2 – druhý kvartál), Eurostat ich v tomto prípade porovnával s prvým kvartálom 2020 (Q1 – prvý kvartál).
Ukazuje nám, že medzi-kvartálny rast HDP dosahuje približne -8 percent oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Napriek tomu, že sme mali pomerne silné a výrazné opatrenia, naša ekonomika netrpela tak, ako sa čakalo. Čakal sa totižto oveľa horší výsledok pri otvorenej ekonomike, akou je Slovensko. Darilo sa nám lepšie ako našim susedom – konkrétne ČR, Maďarsku a Poľsku.
Investovanie a HDP
HDP je jeden z kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú celý finančný trh. Akciový trh sa považuje za „leading“ resp. predstihový indikátor HDP. Aj preto počas finančných kríz, napr. v rokoch 2008-2009 sa najprv začal zotavovať akciový trh a až potom HDP. Podobne to bolo aj počas koronakrízy v roku 2020. Nízke alebo záporné hodnoty zmeny rastu HDP môžu indikovať to, že akciové spoločnosti vo všeobecnosti budú mať horšiu výsledkovú sezónu. Pokiaľ je rast HDP nad očakávania dobrý, v tom prípade môžeme skôr očakávať nárast ziskov. Krajiny so stabilným rastom HDP môžu takisto inak nazerať na svoj dlh, ako krajiny, ktorých HDP stagnuje. Mnoho makroekonomických ukazovateľov totižto sa porovnáva k HDP, ako napr. dlh krajiny voči HDP alebo súkromný dlh voči celkovému HDP a podobne.